Za 10 rokov otvorili s kolegami 50 predajní, nezatvorili ani jednu a za najdôležitejšie pre firmu považuje lojálnych a spoľahlivých ľudí. Sceľuje sa dvojfázovým tréningom bežeckého lyžovania a So smiechom o sebe tvrdí, že  elektrospotrebičom veľmi nerozumie, novým technológiám neholduje, ale je aspoň poloprofesionálny krstný otec, ktorý má šesť krstniat.

Elektro PLANEO za desať rokov stihlo otvoriť 50 predajní. Tým ste sa stali najrýchlejšie expandujúcou a najrozšírenejšou obchodnou sieťou s elektrospotrebičmi. Prečo práve elektro? Čo vás k tomu priviedlo?

V živote som nerobil nič iné, iba v elektre. Teda, ospravedlňujem sa, hneď po maturite som určitú dobu robil hutníka v hlinikárni v Žiari na Hronom. Bolo to strašne dobré zamestnanie a robil by som ho veľmi rád znova ale môj kamarát, riaditeľ spomínanej hlinikárne, ma nechce zobrať do práce, takže musím ďalej robiť v elektre.

Aj tak mi to nedáva zmysel, ako ste sa z hlinikárne dostali k elektru.

Predsa jednoducho. Niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov jeden môj kamarát v Žiari nad Hronom začal obchodovať s elektrom. Potreboval brigádnikov na vykladanie vagónov, v ktorých mu chodil tovar. Vtedy nebolo bežné, že tovar chodil kamiónmi, chodil väčšinou železnicou. Ja ako hutník neželezných kovov som robil na zmeny a keď som mal voľno, chodil som tie vagóny s chladničkami, práčkami, ohrievačmi vody vykladať. A tak som začal v tomto biznise.

To je pekná historka.

Ale je to naozaj tak, ja si nevymýšľam, tak to bolo. Bola to firma Elektrik, na tú dobu bola v rámci biznisu relatívne úspešná. V tej dobe som mal iné záujmy – hrať futbal, naháňať baby, chodiť na pivo s kamarátmi… A keďže som mal veľkú spotrebu finančných prostriedkov na moje záujmy, musel som začal chodiť ešte aj na brigádu, čo bolo vykladanie spomínaných vagónov.

Po krátkej dobe som sa s, bohužiaľ už s nebohým  bývalým  kamarátom, ktorý robil tento biznis, dohodol, a zamestnal som sa u neho. Robil som v podstate všetko, čo bolo treba: Rozvážal som tovar po predajniach, vykladal vagóny. Postupne som začal pracovať na vtedy tzv. archaicky nazvanom „odbyte“, čo znamená, že som bol v kancelárii a snažil som sa tovar predávať. Najskôr som tie chladničky nosil, predával no a po nejakých pár rokoch som bol obchodný riaditeľ tejto spoločnosti.

Kto stál na začiatku cesty vo firme Fast Plus?

Pre firmu Fast Plus pracujem už nejakých 15 rokov. Na začiatku táto spoločnosť nemala sieť svojich predajní, robili sme len distribúciu, ľudovo povedané – robili sme  iba veľkoobchod.  V princípe veľmi veľa ľudí, ktorí teraz pracujú vo firme, v nej pracovalo aj vtedy. Napríklad Juraj Nedeliak, terajší obchodný riaditeľ pracuje vo firme dokonca o dva roky dlhšie ako ja. Veľmi veľa ľudí, ktorí pred tými 15 rokmi boli v tejto firme, sú tu aj teraz.

Cesta asi nebola rovná a hladká…

Rozpoviem taký príbeh. Mal som vo svojom živote troch veľmi dôležitých ľudí, troch mužov. Ani jeden z nich už bohužiaľ nežije. Prvý bol Dano Galamboš, majiteľ firmy Elektrik v Žiari nad Hronom, kde som začal robiť v tomto biznise. Druhý Tomáš Smrčka, s ktorým som sa stretol pred 15 rokmi, keď ma angažoval na prácu pre firmu Fast Plus  a tretí bol môj otec. Vždy hovorím, že sú to traja chlapi, ktorým za veľa vďačím a ktorí ma formovali. Dúfam, že sa mi v živote podarí niekomu odovzdať aspoň niečo z toho, čo ma naučili. 

Museli ste aj odbočiť z vytýčeného smeru a hľadať obchádzky a robiť kompromisy? Alebo ste skôr prispôsobovali okolnosti cieľu, než cieľ okolnostiam?

Som narodený v znamení býka, čo hovorí asi samo o sebe. Napriek tomu – bez nejakých kompromisov a dohôd neexistuje cesta k cieľu. Chce to pokoj a trpezlivosť .

Pre otvorenie prvej predajne PLANEO Elektro ste si vybrali Prievidzu. Prečo padla voľba práve na toto miesto a nie obligátne Bratislava, Žilina či Košice?

Neviem, prečo by to mali byť práve tieto mestá. Ľudia žijú aj v Prievidzi, aj v Želiezovciach, aj v Humennom. A z môjho pohľadu sú to takí istí zákazníci. Úplne realisticky dokáže expanzia prebiehať tak, ako sa vynárajú jednotlivé príležitosti.  Keď si spoločnosť urobí plán, že tento rok chce otvoriť desať predajní a v týchto konkrétnych mestách, tak ich neotvorí, lebo na to nebudú správne okolnosti a príležitosti. Bola to úplne náhoda, že v tej dobe, kedy sme sa rozhodli začať s expanziou, bola prvá príležitosť v Prievidzi.

V predajniach máte vyše 500 zamestnancov. Bolo ťažké ich nájsť? Ale to asi nebude otázka na vás…

Prečo nie? Prvý personál do prvej predajne v Prievidzi som vyberal ja a potom aj do ďalších šiestich – siedmich. Personalistiku som zo začiatku robil v rámci svojej pozície. Viedol som pohovory na pozície predajcov, produktových manažérov, asistentky, obchodných zástupcov.

Bolo ťažké nájsť správnych ľudí?

Vtedy sa to ešte dalo, nebolo to veľmi zložité. Kvalitných  záujemcov bolo oproti dnešnej dobe 5 – 10krát viac.

Šikovných ľudí si firmy držia. Čím ich motivujete vy?

Ako sa hovorí peniaze sú vždy „až“ na prvom mieste. Na druhej strane som ale presvedčený, že dlhodobo ľudia nebudú  radi pracovať pre spoločnosť len kvôli peniazom. Ľudia sa musia v práci cítiť dobre, musia mať o danú prácu záujem a potom je spolupráca pre obe strany výhodná a prospešná.

To ale nie je jednoduché.

Je to zložité a čím ďalej, tým zložitejšie. Vždy sa to spoločnosti darilo viacerými spôsobmi. Že jednotliví ľudia, ktorí dnes pracujú na nejakých pomyselných  vyšších pozíciách v spoločnosti, na čo si ja vôbec nepotrpím, sa na tieto pozície dostali postupne nejakým časom a spôsobom. Možno stojí za zmienku pozícia obchodného riaditeľa – Juraj Nedeliak, ktorý začínal ako asistent nákupu veľkej bielej techniky. Alebo Peter Matuška: začínal v tomto biznise ako radový predavač, potom robil obchodného zástupcu a dnes je šéf siete PLANEO Elektro a  riadi tých 50 predajní. A tak by som mohol pokračovať. Vychovať si „svojich“ ľudí je veľmi zložitá a ťažká cesta, ale je to na nezaplatenie. Spokojní ľudia sú lojálni, pracujú svedomito a poctivo. 

PLANEO má 50 predajní. Na základe čoho vyberáte miesta pre predajne?

My sa nešpecializujeme na to, či je to obchodné centrum, retail park alebo je to solitér predajňa. My sa na to pozeráme tak, či nám to dáva hlavu a pätu. Nie všetky príležitosti dopadli ideálne, ale na druhej strane musím povedať, že za tých desať rokov sme z tých 50 predajní nemuseli zatvoriť ani jednu. Je to ako v športe, je nejaký priemer, niekto je na chvoste, niekto hviezda.

K zákazníkom si hľadáte cestu hlavne prostredníctvom letákov, rádiových a TV reklám. Sú dnes ešte letáky zaujímavým marketingovým kanálom?

Neviem, či zaujímavým, ale stále je to nosný komunikačný nástroj a všetci hráči v rámci retailu ho naďalej využívajú.  Nikto z veľkých hráčov v retaili, či už je to elektrobiznis, alebo iný retail biznis nenašiel tú odvahu, aby tento komunikačný nástroj zavrel. Určite do budúcna bude tento komunikačný nástroj ustupovať, čomu sa budeme musieť prispôsobiť aj my, a už sa aj prispôsobujeme, ale ešte stále je to veľmi významný nástroj. 

50 je pekné číslo, predpokladám, že pri ňom nezostanete. Aké sú vízie v spoločnosti?

V príhovore v októbri minulého roku na recepcii pri príležitosti 10. narodenín siete PLANEO Elektro som povedal, že už vtedy som vedel úplne presne to, že za desať rokov ich budeme mať presne päťdesiat. Žartujem…  Ono to tak nejako vyšlo. Nie je úplne podstatné, či ich teraz vo finále budeme mať 70 alebo 62. Na každú príležitosť sa vždy pragmaticky pozrieme a zvážime, či nám dáva zmysel alebo nie a podľa toho sa rozhodneme, či do nového projektu pôjdeme, alebo nepôjdeme. Dôležité však je aj pozerať sa dozadu. Vysvetlím.

Máme zásadu jednotného vzorového konceptu všetkých 50 predajní, aj keď to možno stojí viac investícií. Ak v novej predajni zavádzame nový prvok, vylepšenie, nové uloženie, prezentovanie tovaru, spätne sa vraciame ku všetkým predajniam až po tú prvú Prievidzskú a zmena prebehne na všetkých predajniach. Dnes máme dva základné koncepty: starý „červený“ a nový „zlatý“. Nové predajne otvárame už v novom, modernom koncepte a zároveň robíme remodeling vybraných predajní. Je to nákladná záležitosť,  pretože predajňu zavrieme a kompletne ju prerobíme do nového konceptu. Každoročne takto zremodelujeme 3 až 5 predajní a momentálne máme v novom koncepte takmer polovicu z 50 predajní.  

Nájdete si pri vedení takejto veľkej spoločnosti aj čas na seba? 

Mojou veľkou športovou vášňou je bežecké lyžovanie. Nie je to úplne šport, z úrovne futbal, hokej, basketbal, volejbal, teda všeobecne populárny. Ale pochádzam z regiónu, kde každý poriadny chlap musí aspoň raz za život prebehnúť Bielu stopu, čo je 50-kilometrový pretek. Bežkovaniu som podľahol tak, že sa mu relatívne aktívne venujem. Čiže moje trávenie voľného času je také, že vstávam každé ráno o pol piatej a o šiestej ráno mám prvý tréning. Druhý mám spravidla večer po práci. Okrem toho som psíčkar, aj keď momentálne bohužiaľ bez psíka. Miloval som dlhé prechádzky a „rozhovory“ s mojim boxerom Benjamínom.

Aký je váš vzťah k elektronike?

Nie som ako je o tom presvedčené moje okolie, veľký fanúšik elektroniky, ani neskutočný milovník nových technológií.  Som v podstate trošku elektronický analfabet a úplne štandardný spotrebiteľ. Mám kávovar, lebo som kávičkár, mám práčku, chladničku, štandardnú výbavu domácnosti. Ak potrebujem doma niečo nainštalovať, zavolám radšej kamaráta. Na mojej práci ma nenapĺňa sortiment, skôr to denno-denné riešenie všetkých vzniknutých situácií, riadenie spoločnosti. Na sortimente až tak zásadne nezáleží. 

To by ste mali mať doma najnovšie vychytávky a testovať ich.

Mňa to neláka, ja som rád, že mám doma asi dvanásť párov lyží…

A čo máte doma smart?

Asi iba televízor, na ktorom pozerám v podstate iba správy a športové prenosy. Smart funkciu na televízore nepoužívam. Idem sa radšej prejsť do lesa